Les

...

Po dlhom behu som konečne dobehol k nejakému lesu, bez toho, aby som skontroloval či tu je Satoya som hlasno zakričal. "Ihaaaaaa! Som prvý!" Slávnostne som zdvihol ruku nad svoju hlavu, až potom som sa otočil no Satoyu som nevidel. "Snáď som ho niekde nestratil." Zasmial som sa, založil ruky a čakal či vôbec dobehne.

"To neviem, ale keď nechceš ty! Tak si dám tvoju odmenu ja! Prichádzaš o vzácny tréning!" Začal som okamžite robiť kliky.

"50, 51, 52, Cvičiť? Samozrejme, že chcem cvičiť! Aj tak neviem kam ďalej, takže to ber ako také spestrenie!" Stále som robil kliky.

"Dobre." Povedal som aj keď som vlastne nevedel o čom hovorí a bol som plno sústredený na cvičenie.

"95, 96, 97, 98, 99, 100!" S každým číslom sa môj hlas stupňoval až som vykríkol tak silno ako som len mohol. Slávnostne som zase zdvihol ruku nad hlavu a silno dupol nohou! "Nič neni lepšie ako dať si poriadnu rozcvičku!"

"Samozrejme! Takže čo teraz?" Spýtal som sa ho a nedočkavo čakal na odpoveď, po rozcvičke som nebol ani trochu unavený.

"Hokage je z Konohy, takže tam bude najlepšie začať." Potom som pohľad uprel na dáždnik. "To máš proti dažďu? Táto mládeš už neustojí ani pár kvapiek na svojích špekoch!" Zasmial som sa.

"Skrytá zbraň? To je, ale novinka, ja to však za zbraň nepokladám. Shurikeny, senbony a iné blbosti dokážu človeka akurát poštekliť. Boli časy keď som sa musel spoľahnúť len na svoje ruky!"

"Mal by som sa zasa dať na cesty, dlho tu len tak postávam." Vstal som s úsmevom na tvári. "Akatsuki poriešíme až bude vhodný čas." Pomaly som sa dal na cestu. "Až by si ma hľadal... mierim do Iwy."
(Presun)